Krása je dvojznačný koncept a každý človek to vidí v niečom inom.
Pre niektorých je krása príroda okolo nej:
- rieky,
- hory,
- lesy,
- pekná krajina,
- východ slnka alebo západ slnka.
- Niekto vidí krásu človeka – štíhle, zdravé telo, pravidelné črty, veľké oči alebo určitú farbu vlasov.
Ale pre mňa: krása je niečo vyššie, ktoré nie je vnímané pohľadom, ale cíti dušou.
Nikdy nemôžem hovoriť krásne o niečom ,alebo niekom , čo nesie zlé alebo nevhodné úmysly. Veľa ľudí obdivuje zbrane pokryté drahými kameňmi, ale pre mňa to nikdy nebude krásne, pretože prinášajú smrť samu osebe. Je to to isté aj s človekom: môže mať nádherné a správne všetky štandardy módnych tvárových prvkov, bezchybný vzhľad a vynikajúci štýl, ale ak sú jeho myšlienky plné negatívnych, nikdy pre mňa vhodné vnímať ho ako niečo krásne.
Záver je zrejmé, krása, v mojom chápaní, je
- láskavosť,
- úprimnosť,
- schopnosť prejaviť cit a súcit
- schopnosť podporovať iného
Milujem aj prírodu:
- čerstvý vzduch,
- zelené lúky,
- o husté lesy
- jarné kvetné záhrady.
Ale najkrajšie miesta pre mňa sú tie, kde sa môžem úplne oddýchnuť, kde moje srdce je pokojné a moje oči sa radujú z toho, čo vidia.
Malo by sa povedať aj to , že krása nie je v niečom globálnom, ale v malých veciach – v kvete, ktorý kvitol , v mačiatku, ktoré malo sotva čas na otvorenie očí, vo vôni pečeného chleba, v úsmeve milovaného človeka, v očiach šťastnej matky.
Niet veru nič krajšie, ako pohľad nám blízkeho a milovaného človeka! Pohľad starostlivého rodiča, pohľad starčeka či babičky na milované vnúča. Pohľad dieťaťa na vlastnú mamičku. Je to pohľad šťastia. Je to pohľad na krásu a krásny zároveň.
Krása je to, ako vidíme svet, ako vnímame seba a to čo nás obklopuje, to je ukazovateľ, ktorý sa nemeria žiadnymi jednotkami, je to harmónia, o ktorú by sme sa mali usilovať každodenne, každú hodinu, každú minútu. Krása v láske. Iba tým, že milujete seba, svojich blízkych, život a pokoj, vidíte krásu vo všetkom: v sebe, v ľuďoch, pri búrke, v speve vtákov, v úsmevoch a vo vašej duši.