Za vynálezcov mincí sú považovaní starovekí Gréci, pretože prvé zachované mince sa našli práve v období Staroveku. Pravda je však niekde úplne inde. Podľa odborníkov sa za vynálezcov peňazí považujú Číňania, ktorí už pred troma tisíckami rokov používali mince. Tie pôvodné mali uprostred štvorcovú dierku, cez ktorú si mohli pretiahnuť šnúrku. Takéto mince môžete poznať zo suvenírov, ktoré sa predávajú po celej Ázii.

Bankovky
Už z názvu dokážeme vyčítať, že ide o ceninu, ktorú vydáva výsostne banka. V našom prípade ide o Centrálnu Európsku banku. Slovo banka pochádza z latinského a v preklade to znamená lavička. Lavička totiž v minulosti predstavovala symbol obchodu, nakoľko sa na nej stretávali tí najväčší obchodníci.
Bankovky vznikli iba na jediný účel – mali nahradiť väčší obnos mincí, ktorý bol pre majiteľa viac záťažou, než pomocou. V Číne bankovky nikdy nevydávala banka, ale práve vládnuci panovník. Obchod medzi panovníkom a ľudom fungoval nasledovne – panovník mal truhlicu plnú mincí, ktoré mohol jednoduchý človek získať výmenou za papierovú bankovku. Vďaka Číne sa tento druh platidla pomaličky rozšíril do celého sveta. Existujú však krajiny, ktoré si na bankovky museli počkať až do dvadsiateho storočia. Prvé bankovky v Európe sa začali používať vo Švédsku v sedemnástom storočí.

O bankovkách ako takých sa ešte donedávna hovorilo, že ich hodnota je krytá zlatom. Idea pochádza z prvopočiatkov, kedy boli bankovky iba dôkazom o tom, že v banke sa nachádza zlato v danej hodnote, ktorá je na bankovkách uvedená. Tým pádom viac bankoviek znamenalo viac uloženého zlata a to značilo, že je majiteľ ozajstný boháč. Presne tieto fakty viedli aj k rozvoju kriminality vo svete. Vynaliezaví ľudia začali falšovať techniky a tak na rad prišli ochranné bankové prvky ako sériové čísla, vodotlač a iné. Vtipným faktom je, že podvodníci, ktorý ovládajú grafické umenie fungujú v Číne ako falšovatelia už od Staroveku.