Anarchiu si poväčšinou predstavujeme ako pojem, ktorý vraví o zrútení celej ekonomiky ako aj zákonov a zriadenia spoločnosti. Pritom existovali ekonomickí teoritici zaoberajúci sa práve anarchizmom a jeho možným zavedením do praxe, ktoré by podľa nich prinieslo spravodlivosť, rovnoprávnosť a absolútnu slobodu pre každého jedinca.

V ekonomickom slovníku sa dnes ale chápe skôr ako odstrašujúci, negatívny pojem. So slovom anarchia prichádzajú obavy z chaosu, neporiadku, ale aj z teroristických praktík. Niektorí starší teoretici anarchie by sa však zrejme proti týmto obávam ostro ohradili, pretože aj anarchiu brali ako koncept, ktorý musí byť spísaný a premyslený, určitým spôsobom nenútene zorganizovaný.

Anarchisti totiž verili, že ľudia dokážu vzájomne spolupracovať bez akejkoľvek autority, spoliehali sa na ľudskú spolupatričnosť a súcit pričom verili, že iné režimy a politické systémy ich iba zastrašujú a vyvolávajú akúsi ilúziu vo svoj prospech, že bez ich autority by nastal úpadok ekonomiky, ktorá je tvorená pre dobro spoločnosti. Anarchisti si mysleli, že ak by ľudia prestali veriť tomuto zastrašovaniu či klamaniu a prejavili by záujem o budovanie slobodnej spoločnosti, ktorá by sa riadila spísanými úvahami o anarchii, dokázali by vytvoriť mierový, funkčný a konečne naozaj spravodlivý slobodný systém, aký by však nebol systémom v pravom zmysle slova, skôr akousi prirodzenosťou, v ktorej by si našiel miesto každý človek bez toho, aby túžil po nadmernom majetku alebo pozícii, v ktorej by mohol iným šéfovať či vládnuť.

•         Ekonomika by mala jednoduchú formu, niečo na spôsob výmenného obchodu. Jedinec by niečo tvoril alebo vyrábal s vedomím, že by iní ľudia tvorili,  ponúkali,vyrábali niečo, čo zasa potrebuje on. Pozície by sa rozdelili takisto prirodzene, nenútene, podľa znalostí, skúseností a talentu ľudí k určitému odvetviu, vlastne ľudia by si tieto pozície našli a určili sami.