Medzi zakladateľov, resp. prvých teoretikov by sme mohli zaradiť A. Smitha, Wiliama Pettiho, D. Ricarda,  J. B. Say, T. R. Malthus, J. S. Mill a mnoho ďalších. Všetci svoje teórie zakladali na tzv. pracovnej hodnote. To znamenalo, že množstvo a kvalita vynaloženej práce sa odzrkadlilo na množstve a kvalite daného výstupu. Môžeme teda tvrdiť, že hodnoty vytvára predovšetkým práca. Títo teoretici chcú očistiť hospodárstvo od štátu preto, lebo podľa nich je hlavným hnacím motorom voľný trh, obchod a nie štát, ten skôr brzdí vývoj. Taktiež kládli dôraz na konkurenciu a tá následne mala s voľným trhom zabezpečiť správnu alokáciu zdrojov.

W. Petty videl zdroj bohatstva v spoločnosti nie v obehu, ale vo výrobe. Bol to on, kto započal teóriu pracovnej hodnoty, neskôr písal o tom, čo je cena, mzda, renta, úrok. Podporoval výrobu, a chápal súvislosti medzi peniazmi a výmenou tovarov. Podľa neho, skutočnú hlavnú hodnotu vytvára iba práca vynaložená na ťažbu drahých kovov.

A. Smith, pokladaný za otca ekonomického liberalizmu preslávil sa knihou bohatstvo národov. Za základ pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania. Ekonomiku videl fungujúcu automaticky bez zásahov zo strany štátu. Preslávil sa pojmom Laizze faiire, teóriou voľnej ruky. Vedel, že ľudia potrebujú slobodu nato, aby si mohli kúpiť to, čo chcú a to podporuje ekonomiku zároveň.

D. Ricardo, nemal ani ekonomické vzdelanie, no ekonómii sa začal venovať, keď obchodoval na burze. Teóriu pracovnej hodnoty rozvinul viac ako hoc kto pred ním. Tvrdil, že čím viac sa vynaloží práca, tým kvalitnejšie výrobky z nej budú vychádzať. Vychádzal z predpokladu, že národ bude bohatší iba vtedy, keď bude jeho produktivita práce na najvyššom leveli, táto teória sa volá komparatívna výhoda. No za najdôležitejšiu súčasť ekonomickej teórie pokladal rozdeľovanie dôchodkov.