Ak spomeniem slovo alkohol, predstavíme si pivo, víno, pálenku, zábavu, no i hlúposť a zlobu. No málokto pozná skutočný význam tohto slova.
• V skutočnosti vravíme o slove arabského pôvodu Alk-hul, ktorý doslovne preložíme ako Telo- požierajúci- duch. Takýto preklad však môžeme chápať rôzne, preto sa pozrime bližšie, čo sa označovalo týmto arabským slovom / či skôr spojením/ v originálnom znení Alk-hul.

V starších dobách, kedy sa často používala veda známa ako alchýmia, bol alkohol častou pomôckou. Teraz však prichádza tá znepokujujúca časť.
Alchymisti už dávno prišli k záveru, že pomocou opojenia alkoholom je človek oveľa náchylnejší otvoriť svoje vedomie či dušu. To znamená, že náše vedomie i dušu môžu posadnúť rôžne neviditeľné entity /duchovia/. V tomto prípade, kedy sa človek opojí alkoholom je však pravdepodobnejšie, že sa na nás naviaže skôr nižšia entita. Čiže plytká, inak ju môžeme nazvať i hlúpa a zlá.

Skrátka nevyspelý duch, ktorý ešte stále hľadá v našom svete svoje obete a týmto spôsobom sa zabáva. Je to aj jeho trest, kedy ešte stále musí blúdiť po svete, pokiaľ nepríde k poznaniu a uvedomeniu. Takýchto blúdnych a nevyspelých duší blúdi po našom svete veľa, no nevnímame ich a navidíme ich. Po opojení alkoholom však otvoríme svoju myseľ, dušu a sme voči nim zraniteľnejší. Nevravíme však o démonovi, ale o hlúpom duchovi, ktorý ešte stále nedosiahol pokoja a uvedomenia.

Určite sme už počuli o tom, ako je, alebo bol, v niektorých krajinách nápoj s vyšším obsahom alkoholu zakázaný. V tomto smere sa môžeme dočítať napríklad o histórii Absinthu/.
Takýto silný alkohol teda nebol zakázaný bezdôvodne. Možno aj na vlasnej skúsenosti vieme, čo taký silný nápoj dokáže s ľudským myslením a ľudskou dušou spraviť.

Duch, ktorého som spomenul vyššie, sa nachvíľu stane súčasťou nášho tela. Budeme chvíľu ohlúpnutí, no aj sa zabavíme, no v niektorých prípadoch sa dopustíme zlých a duševne nevyspelých skutkov.